Cena Akadémie 2019/2020 - okruh BRATISLAVA 2
Prihlásené inscenácie: ANDY! to be seen (Divadlo NUDE), Nevera (KADU), Dnes večer nehráme (Činohra Slovenského národného divadla), Divadelný román (Činohra Slovenského národného divadla), Mužské oddelenie (Radošinské naivné divadlo), Bytie 2 (Príchod Godota) Videné a hodnotené inscenácie: Divadelný román (Činohra Slovenského národného divadla), Mužské oddelenie (Radošinské naivné divadlo), Bytie 2 (Príchod Godota) Hodnotitelia: Mgr. art. Viera Dubačová, Mgr. art Juraj Hrčka, prof. Nadežda Lindovská, Mgr. art.Jana Strnisková, Mgr. Martin Timko PhD.
V dôsledku pandémie v rámci okruhu Bratislava 1 mohli hodnotitelia a hodnotiteľky odsledovať len niekoľko inscenácií. Reprízy prihlásených inscenácií sa v krátkom mesačnom úseku jeden a pol počas jesenného rozvoľnenia protipandemických opatrení neuvádzali. Do tohto okruhu boli prihlásené inscenácie širokého spektra, čo sa týka spôsobov tvorby či statusu divadelného súboru.
„Osobne si myslím, že dopady výpadku kultúry a obmedzenia sú pre našu kultúru likvidačné a bude trvať rok a viac, kým sa pomaly začnú zotavovať nielen umelci, ale aj diváci. Mrzí ma ako sa momentálna situácia dotkla samotnej akadémie. Ale je to krízová situácia, treba nájsť krízové riešenie. Tento rok vyhrali všetky divadlá, ktoré sa prihlásili. Pretože kultúra v akejkoľvek forme je potrebná.“ (úryvok zo zamyslenia Juraja Hrčku, herca a člena komisie Bratislava 2)
A tak aspoň čriepky reflexií, aby energia kolegov nevyšla nazmar…
Ivan Vyrypajev: Bytie 2, Príchod Godota a Štúdio 12, réžia: Petra Fornayová
Hra ruského dramatika Ivana Vyrypajeva je o schizofrénii pracuje so striedaním prirodzených polôh a pátosu. Text inscenácie: Bytie číslo 2 poslala ruskému dramatikovi Ivanovi Vyrypajevovi Antonina Velikánová, učiteľka matematiky, v tom čase pacientka psychiatrickej liečebne s akútnou schizofréniou. Dramatik sa rozhodol jej materiál doplniť niekoľkými scénami a uviesť v divadle. Inscenácia Bytie 2, aj keď vznikla v čase tesne pred pandémiou, tematicky zapadá do rámca udalostí, ktoré v roku 2020 radikálne ovplyvnili svet.
Autor reflexie zachytáva povahu inscenácie aj herecké výkony: “Hra je o schizofrénii a pracuje so striedaním prirodzených polôh a pátosu. Myšlienka pátosu ako prvku normálnosti a prirodzeného prejavu ako prvku šialenosti, bola divákovi čitateľná, ale trochu silená. Herecky sa darilo pretaviť charakter postavy najmä Vladovi Zboroňovi, divák sledoval jeho prejav s radosťou, videl obrazy za každou vetou. Heidi Šinková pracovala s pátosom a štylizáciou v pohybe ,kde ukázala svoje kvality, avšak najmä pri texte a hlasovom prejave strácala energiu. Možno to bol zámer režisérky, no osobne si myslím, že trochu viac hereckého nadhľadu by postave Antoniny len prospelo.”
Michail: Bulgakov: Divadelný román, Činohra Slovenského národného divadla, réžia: SKUTR
Inscenácia sa rozvíja v dvoch vzájomne sa prepletajúcich a doplňujúcich líniách: na jednej strane zovšeobecnený svet divadla, na druhej - priblíženie divadelnej kalvárie Sergeja Maksudova ako paralela osobnej drámy Michaila Bulgakova. Oživenie peripetií života, tvorby a vzťahov s totalitnou mocou, ktoré priviedli k predčasnému úmrtiu skvelého umelca. Posilnením životopisnej roviny inscenátori vykompenzovali chýbajúci záver Divadelného románu a súčasne vzdali hold osobnosti autora. Autor reflexie približuje prácu s literárnou predlohou: „Napriek množstvu úprav a posunov treba uznať, že autori svojskej adaptácie majú Divadelný román dobre prečítaný. Voľne sa pohrávajú s vybranými motívmi práve vďaka tomu, že ich dôverne poznajú. Viaceré vynechali, iné modifikovali, niektoré letmé zmienky o farbách ich inšpirovali priradiť zelenú k svetu literatúry, sivú a najmä celú škálu sýtych žltých odtieňov k svetu divadla. Svoju fantáziu na Bulgakovovské témy poňali veľmi spektakulárne, výtvarne rafinovane, divácky atraktívne, hudobne pôsobivo. Chvíľami operne, akoby poukazovali nielen na lásku titulnej postavy ku Gounodovi, ale aj na viac súborový charakter nášho jubilujúceho SND.“ V ďalšej reflexii autor vyzdvihuje herecké výkony: “V hre samozrejme svietia aj teamové herecké výkony, obohatené aj paralelou s našimi reáliami, kedy postavy veľkých hercov a zakladajúcich členov divadla, hrajú naozaj bardi a divy SND a divák ma pocit, že nehrajú postavy ale seba.
„Výstup zakladajúcich členov divadla vyznieva mimoriadne komicky a pre sofistikovanejších divákov aj mimoriadne smutne, bo tak to naozaj v kultúre a v divadle občas funguje.”
Autor ďalšej reflexie si v hereckom stvárnení všíma nasledovné: “Účinkujúci spravidla hrali viacero úloh a typov postáv. K pozitívam inscenácie patrí jej kolektívny tvorivý duch, disciplinovaná súhra, zmysel pre rytmus a hudobnosť. Škodí jej občasná prehnaná karikatúrnosť, ukričanosť, groteskné nadhrávanie, typické pre komediálne klišé. Veľmi prospieva umiernenosť výrazu.“
Stanislav Štepka: Mužské oddelenie, Radošinské naivné divadlo, réžia: Juraj Nvota
Hra je z prostredia nemocnice, vznikla pred pandémiou, ale akoby tušila čo sa bude diať vo svete, myslím, že získa na autenticite aj teraz pri reprízach.
Autor reflexie oceňuje inscenáciu ako celok: “Radošinské naivné divadlo inscenáciou v réžii Juraja Nvotu splnilo všetko, čo divák očakáva, ale predsa len nedosahuje kvality a úspech Ženského oddelenia.
Myslím, že je to najmä preto, že napriek solídnym hereckým výkonom sa divák stotožňuje najviac s postavou Gustáva Želízka (S. Štepka), ktorý sa však objaví najviac ak v dvoch výstupoch počas celej inscenácie. A to je naozaj škoda. Totiž práve na štepkovskú poetiku sa chodí do RND, v komike bežného života je Štepka neprekonateľný.”
Záverom
„Netušil som, že v 21. storočí budeme musieť opäť obhajovať význam kultúry a jej úlohu v civilizovanej spoločnosti. (…) Historická budova SND sa rozpadá, čochvíľa sa začne rozpadať aj stará Novostavba SND. Tam kde stálo legendárne divadlo Stoka, parkujú teraz autá a mohol by som pokračovať ešte veľmi dlho. Treba si už uvedomiť, že kultúra k u l t i v u j e. Rovnako ako treba kultivovať pôdu, aby sa na nej darilo vypestovať zdravú a bohatú úrodu, treba kultivovať aj spoločnosť.“ (úryvok zo zamyslenia Michala Vajdičku, režiséra a člena komisie BA 2)
Z reflexií členov komisií zostavil Marek Godovič.
Cena Akadémie 2019/20 Cena Akadémie je organizovaná v spolupráci s Literárnym fondom. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Akadémia divadelných tvorcov, Školská 14, 811 07 Bratislava www.adt-theatre.sk