Cena Akadémie 2019/2020 - okruh VÝCHOD
Prihlásené inscenácie: Šteňa (Divadlo J. Záborského, Prešov); Jahodové polia (Prešovské národné divadlo); Pygmalion (Činohra Štátne divadlo Košice); Dnes už nikam nejdeš (poviem to piesňou) (Thália Szinház Košice); Tri noci ( Divadlo Jorik, scéna Bábkového divadla Košice); Známy neznámy ( Divadlo A. Duchnoviča, Prešov); Poručík z Irishomre ( Divadlo Kontra, Spišská Nová Ves) Videné a hodnotené inscenácie: Šteňa (Divadlo J. Záborského, Prešov; Dnes už nikam nejdeš (poviem to piesňou) (Thália Szinház Košice), Tri noci ( Divadlo Jorik, scéna Bábkového divadla Košice) Hodnotitelia: MUDr. Géza Hizsnyan, Mgr. Róbert Kobezda, DIS. Art, Mgr. art. Tatiana Masníková, PhDr. Miron Pukan, PhD, Mgr.art. Daniel Straka ArtD.
Do okruhu Východ bolo zaradených počtom najviac prihlásených inscenácií. Poetikou znova veľmi rôznorodé diela, ktoré zahŕňajú nízkorozpočtový muzikál, kolektívnu improvizáciu, diela realizované v nezriaďovaných, repertoárových divadlách či v štátnom divadle. Bohužiaľ v rámci protipandemických opatrení nemohli byť reprízované viaceré prihlásené diela. Niektoré z nich ako Jahodové polia (Prešovské národné divadlo) alebo Známy neznámy (Divadla Alexandra Duchnoviča, Prešov) boli reflektované divadelnými periodikami a ostatné sa snáď svojej reflexie dočkajú.
„Dráma akoby sa odohrávala všade naokolo viac ako na samotnom javisku. (…) Čo to divadlu okrem toho, že situácia len znásobila kultúrny marazmus prinieslo? Ak môžete z javiska spoľahlivo určiť farbu očí celého hľadiska a zapamätať si čo mal každý z divákov oblečené, neznie to ako lákavý priestor pre budovanie javiskovej situácie. Na druhej strane to možno nám všetkým ukázalo (aj keď máme pocit, že divadlo je totálne okrajovou záležitosťou), že napriek všetkým neistotám a strašiakom, sa nájdu ľudia, ktorí v tom hľadisku večer skratka budú sedieť, pretože chcú. Naozaj chcú! Možno ten divný pocit, že hľadisko nie je už onou anonymnou masou v tme, na akú boli tí z javiska zvyknutí, nie je úplne na škodu. Možno ten pocit alibizmu vyplývajúceho z onej magickej neviditeľnosti, o ktorý teraz diváci prišli, tiež nie je na škodu.“ (úryvok so zamyslenia Zuzany Galkovej, dramaturgičky a členky komisie Stred)
Béla Faragó – Miklós Forgács – József Czajlik: Dnes už nikam nejdeš (poviem to piesňou) / Ma már nem mész sehova (dalban mondom el) Divadlo Thália, Košice, réžia: József Czajlik
„V rámci jubilejnej sezóny sa vedenie divadla rozhodlo uskutočniť odvážny projekt: vytvoriť a inscenovať vlastný text so súčasnou tematikou. Rozhodli sa pre známy príbeh z nedávnej minulosti, keď v nemenovanom meste nemenovanú študentku neznámi mladíci zbili, lebo do telefónu rozprávala po maďarsky. Prípad sa do dnes dôsledne nevyšetril, štát, ktorý má svojich občanov chrániť, sa za účasti svojich najvyšších predstaviteľov obrátil proti obeti, prezentovali teóriu „samozbitia“, ktorú však nespornými dôkazmi nikto nepotvrdil. Prípad zostáva dodnes (a zrejme už navždy) nedoriešený. Vinníci neboli pomenovaní.
„Czajlikov nápad vytvoriť z príbehu divadelnú inscenáciu, realizoval tvorivý tým: Miklós Forgács, dramaturg divadla, autor scenára, známy maďarský skladateľ Béla Faragó a autor nápadu a režisér inscenácie József Czajlik. Tvorcovia nechceli dokumentárnu hru, nesnažili sa ani o „nájdenie pravdy“. Rozhodli sa pre štylizáciu, ktorá by bola schopná dať konkrétny príbeh do širších súvislostí, urobiť ho “nadčasovým“. Príbeh prezentujú z troch, veľmi odlišných hľadísk. Z pohľadu univerzitného profesora kultúrnej antropológie, ktorý sa zaoberá teóriami sprisahaní, na prípad sa preto díva z tohto hľadiska. Druhý je pohľad novinára, ktorý pátra po pravde, nechce veci posudzovať, chce len zistiť, čo sa vlastne stalo. Tretie hľadisko poskytuje študentka, ktorá sa po rokoch stotožňuje s obeťou, vydá sa po jej ceste, a pokúsi sa interpretovať, čo mohla obeť prežiť. Tvorcovia sa podľa vlastných slov snažili skúmať fenomén „hrdinstva“, pojem hrdinu, ktorým sa človek môže stať proti vlastnej vôle. Podľa slov režiséra hľadali hrdinu našej doby, chceli vytvoriť vlastného hrdinu. Rozhodli sa pre, na divadelných javiskách na Slovensku doposiaľ nevídanú formu: hudobné divadlo v troch častiach, v ktorej prvá časť bude operou, druhá operetou a tretia oratóriom.“
„Divadlo Thália má dobré skúsenosti s interaktívnymi divadelnými projektmi pre školy, a aktívnu spoluúčasť diváka vyžadovala aj ich úspešná inscenácia z minulej sezóny, uvedenie hry Ferdinanda von Schiracha: Terror. Chceli teda aj v tomto prípade aktívne spolupracovať s divákmi, zapojiť ich do príbehu, vyvolať v nich dojem, že môžu mať priamy vplyv na scénické diania. Táto snaha na premiére absolútne zlyhala. Na priame otázky typu „Koho má novinár osloviť, aby sa dostal bližšie k objasneniu pravdy?“, alebo „Či sa má obeť obrátiť na políciu?“ zazneli z úst divákov nesmelé banality až trápne hlúposti. Obávam sa, že to nebol jednorazový problém daného večera, problematický je v danom prípade celý nápad, ktorý má podľa môjho názoru malú šancu na skutočný úspech. Nevidím tú kreativitu a schopnosť k rýchlym a vtipným reakciám divákov, ktoré by zabezpečili skutočný prínos, obohatenie daného predstavenia. Okrem epizódy nefungujúcej interaktivity sa však jedná o významnú inscenáciu z hľadiska umeleckej formy aj morálno-spoločenského obsahu.“
János Háy: Šteňa, Divadlo J. Záborského, Prešov, réžia: Michal Náhlik
Hra maďarského dramatika Jánosa Háya Šteňa nás uvádza do obyčajného dedinského prostredia, života bežných ľudí, ktorých každodenná opakujúca sa rutina konania v priebehu ich života nedáva šancu na zmenu. „Michal Náhlik predostrel spoločenskú tému úpadku jednotlivca, ktorého základným impulzom sú nedôstojné podmienky samotného bytia. Jedenásť postáv stvárňuje svoj údel v zložitých situáciách a vzájomných vzťahoch. Každá z nich je režijne a herecky detailne prepracovaná, výrazná, nachádzajúca v kompozícii výstavby inscenácie svoj pevný bod a jasný odkaz pre diváka. Herecké výkony dominujú, pretože inscenácia je o ľuďoch. Postupné dávkovanie tragikomického stereotypu dáva divákovi priestor a čas, aby mohol uvažovať, súdiť či nesúdiť, hľadať odpovede na existenčné otázky. Realizácia inscenácie M. Náhlikom je charakteristická prepracovanosťou jednotlivých situácií, ktoré sú nositeľmi humoru, grotesky, drámy a veľkej emócie.“
„Matúš Buch v postave Gejzu stvárňuje autistu veľmi umne, jemne a šikovne. Divák s ním neustále sympatizuje a stáva sa jeho podporovateľom a želá si, aby tá jednoduchosť i láska zo strany matky nebola zrušená nejakou nečakanou tragédiou. Kostým jeho stvárneniu pomáha a dotvára zároveň.
Matka ako dedinská žena v podaní Ľudmily Dutkovej dodala svojej postave vysokú citlivosť, empatiu a pozornosť voči svojmu synovi. Je dojímavé v jej výkone sledovať, ako je nesmierne potrebné chrániť svojho syna pred svetom celým svojím telom i dušou. Citlivosť uchytenia postavy sa výrazne preukáže v Eržikinom monológu.
(…) treba spomenúť veľmi dobrú zohratosť manželského páru – susedov. Hlavne v prípade Valiky Furješovej ide o javiskovú dominanciu, s jednoduchým, ale trefne uchopeným typom postavy, ktorá vykresľuje silnú myšlienkovú „paralelnú“ líniu. Obaja s Igorom Kasalom sa dopĺňajú a svoje krátke „skečové“ obrazy zahrali trefne, s presnou hranicou typológie a podania humoru.“
Slavomir Mrožek: Tri noci (Snová komédia), Bábkové divadlo Košice, Scéna Jorik, réžia: József Czajlik
„V druhej polovici 90. rokov minulého storočia Bábkové divadlo v Košiciach produkovalo niekoľko zaujímavých komorných činoherných inscenácií, ktoré predstavovali príjemné oživenie v slovenskom divadelnom živote. V posledných rokoch táto aktivita absentovala, preto určite mnohých divákov aj divadelných odborníkov potešila správa, že v sezóne 2019/2020 plánuje divadlo obnoviť v minulosti tak úspešnú činnosť štúdia. Ako prvý titul zvolili hru Slavomír Mrožka Čarovná noc, ktorú v adaptácii Katy Gyarmati uviedli pod názvom: Tri noci (Snová komédia). Inscenácia vznikla v spolupráci s Divadlom Thália v Košiciach.“
„Inscenácia môže byť príkladom, ako silno môže pôsobiť absurdita, nezmyselnosť situácií, keď je hraná realisticky, s používaním realistických až naturalistických prvkov a rekvizít. Základom úspechu inscenácie sú vynikajúce herecké výkony. Nádasdi a Orgován stvárňujú typy, submisívnejšieho a dominantnejšieho človeka sugestívne, s minuciózne vypracovanou hereckou „drobnokresbou“, bez akýchkoľvek psychologizujúcich prvkov.
Vytvárajú tak iba typy, ktoré sú nemenné, počas hry neprechádzajú procesom vývoja. Dvaja hlavní protagonisti, ktorí sa oslovujú „Kolega“ a „Drahý Kolega“, zrejme na svojich služobných cestách sa opakovane stretávajú v hotelových izbách, majú už vytvorený svoj rituál privítania sa, výberu postele v izbe, uloženia sa na spanie. Na konci majú aj spoločný sen o žene, akési „zjavenie“, možno projekciu svojich túžob do sféry sna alebo podvedomia, ktorá však tiež nič nemení na ich „prázdnote“. Predstavujú dnes toľko „skloňované“ typy „vyhorenia“, duševnej prázdnoty. Mrožkova absurdná hra sa tak v tejto forme, naberá prvky tragigrotesky, stáva sa aktuálnou, zaujímavou, oslovujúcou súčasného diváka.“
Záverom
„Divák je (dnes) priklincovaný k televíznej obrazovke v očakávaní pokračovania príbehu, je konfrontovaný s typizovanými postupmi klasickej drámy (expozície, peripetie, katastrofy…), prenesenými do žánrov frašky, burlesky, sentimentálneho divadla, miestami až stredovekých mystérií. (…) Ako v rímskom cirkuse očakáva občan nové a nové obete, na ktoré bude môcť zvaliť všetky nedokonalosti dnešného sveta a tých „druhých“. (…) Tak ako trvanie divadelnej inscenácie má svoje časové percepčné limity, aj teatralizovaný spoločenský diskurz sa jedného dňa vyčerpá. Teda aspoň na čas. Divadlo však nemôže byť v poradovníku na „čas, ktorý raz nastane“. Dnešná situácia je výzvou, ktorú súčasné divadlo v tematickej aj ideovo-estetickej rovine bude musieť reflektovať, pravda, ak mu nebude stačiť iná teatralizácia, a to v napĺňaní oddychovej (rekreatívnej) funkcie. (…). Ale prečo by malo byť divadlo iné, ako jeho divák? Alebo naopak: divadlo musí byť vždy iné ako divák.“ (úryvok so zamyslenia Petra Himiča, dramaturga a člena komisie Stred)
Z reflexií členov komisií zostavil Marek Godovič.
Cena Akadémie 2019/20 Cena Akadémie je organizovaná v spolupráci s Literárnym fondom. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Akadémia divadelných tvorcov, Školská 14, 811 07 Bratislava www.adt-theatre.sk