Cena Akadémie 2019/2020 - okruh ZÁPAD
Prihlásené inscenácie: Dom (Divadlo Andreja Bagara v Nitre); Testamenty (Divadlo Jána Palárika, Trnava); Diagnóza DNO (Divadlo Yarmat); Matky (Divadlo Jána Palárika); Kocúr v čižmách (Nové divadlo, Nitra) Videné a hodnotené inscenácie: Dom (Divadlo Andreja Bagara v Nitre), Kocúr v čižmách (Nové divadlo, Nitra) Hodnotitelia: prof. Ida Hledíková, Mgr.art Ondrej Kaprálik, Mgr. art. Viktor Kollár, Mgr. art. Anton Korenči, ArtD., prof. Peter Pavlac
Ako zvláštne je si zrazu uvedomiť, čo všetko naozaj vplýva na Vašu pozornosť, ochotu byť dotknutým, ochotu nechať sa emočne uniesť, čo všetko, čo s inscenáciou nesúvisí, Vás môže dokonale uhniesť, pripraviť, vybudiť Vašu pozornosť, zmiasť, zdecimovať… asi by som si to nikdy tak intenzívne neuvedomil, nebyť situácie, ktorá sa stala determinantom posledných mesiacov a nechystá sa nás opustiť. Každý krok (…) bol poznačený týmto faktom, neistotou, vôľou a chcením zažiť po mesiacoch ničoty konečne živé predstavenie v kontraste s podozrievavými pohľadmi, nervozitou, neštandardnosťou… nepatrilo by sa o tom písať za “normálnych” okolností, nejde to však v okolnostiach nenormálnych obísť. Kroky do sály, plaché pohľady zneistených divákov, sedenie (…), nič nebolo štandardné a tak som to vnímal z pohľadov každého, kto sa mi odvážil spoza rúška pozrieť do očí.
A potom prišla inscenácia, ktorá sa snažila všetky tieto neistoty prekonať absolútne prekotnou snahou všetkých aktérov nedávať najavo, že by sa ich táto situácia mohla dotýkať. Úprimne, neviem, ako to vnímali oni, z javiska, a celkom by ma to zaujímalo.“ (úryvok so zamyslenia Petra Pavlaca, autora a dramaturga, člena komisie Západ) V dôsledku pandémie v rámci okruhu Západ mohli hodnotitelia a hodnotiteľky odsledovať len dve inscenácie. Podobne ako v okruhu Bratislava 2, v období september- polovica októbra divadlá neuviedli reprízy prihlásených inscenácii. Do hodnotení sa tak nedostala ani inscenácia, ktorá zarezonovala v podobe nominácie na Cenu Tatrabanky za oblasť divadlo, a to inscenácia režiséra Andreja Kalinku: Temperamenty (Divadlo J. Palárika v Trnave), v ktorých spolu s hercami súboru sleduje, až archeologicky rozkladá ľudské charaktery. Ani inscenácia z rovnakého divadla, adaptácia románu Pavla Rankova Matky v réžii Matúša Bachynca, otvárajúca zase tému bolestného rodinného poznania minulosti.
Tak prvá z dvoch inscenácií…
Anna Saavedra: Dom, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, réžia: Marián Amsler
„Divadelná hra DOM česko-čílskej autorky Anny Saavedra vznikla na motívy hry Dom Bernardy Alby od Federica García Lorcu a reflektuje osud autora hry. Inscenácia DAB v réžii Mariána Amslera je, rovnako ako kedysi inscenácia Jozefa Bednárika, príťažlivým divadelným zážitkom. Popri tradicionalistickom pohľade na sexualitu, ktorý sa objavuje v pôvodnej Lorcovej hre, a je jedným zo zdrojov konfliktu Alby s jej dcérami, v paralelnom príbehu vnímame o. i. i otázku sexuálnej orientácie autora v konflikte s fašistickým režimom. Zdvojenie príbehov prinieslo teda tematické obohatenie pôvodnej hry a jej tém. Popri žene trpiteľke sa objavuje trpiteľ – muž. Prepojenie dvoch príbehov – príbeh autora a príbeh jeho diela je výborne fungujúcim novotvarom. „Hra Dom i jej inscenácia ponúkajú viacero myšlienkových i formálnych paralel. Premyslené je rámcovanie hry o Lorcovi prostredím divadla, ktorého protagonista a režisér (svojho vlastného príbehu) v prológu a v metaforickom duchu uvádza príbeh „domu“ Bernardy Alby i príbeh svoj.“
„Re-dramatizácia dávajúca do súvisu text i pohnutý osud jeho autora však v podaní tvorcov odstupuje od charakterovej dramatickej romance a hľadí na spoločnosť. Ukazuje nám na jednej strane jedinca, túžiaceho po slobode, ktorého jediným hriechom je, že nie je takým, akým by „slušný človek“ mal byť, na druhej strane despoticky ovládanú „rodinu“, ktorá je v skutočnosti plátnom pre typologické štúdie rôznych foriem vysporiadania sa s konfliktom medzi túžbou žiť podľa vlastného presvedčenia a snahou (aspoň formálne) vyhovieť spoločenskej objednávke. A na každej typológií poukazuje, že neexistujú univerzálne „správni“ a „nesprávni“, len ľudia.
Paralela s fašizmom sa nehľadá ťažko, niekoľkokrát je v inscenácií (aj cez súdobé reálie života autora) priamo pomenovaná. Menej priamo, no stále veľmi nápadne (a to je najväčšie pozitívum tejto inscenácie), je prítomná paralela s uzavretosťou, väzením vlastných predsudkov (viď jasná scénografia) a – čo dáva uveriteľný, a zároveň znepokojivý rozmer – pokrytectvo tých najhlasnejších zástancov „poriadku“ – sama Bernarda, v scéne oživujúcej sexuálnej túžby, je vinná z hriechu, voči ktorému sa verejne ohradzuje.“
„Toto všetko vo mne vzbudzovalo nadšenie, po celý čas sledovania urputnej snahy disponovaného, dobre pripraveného, dobre vedeného a na konci skvele prezentujúceho ansámblu ženského hereckého súboru (spolu s dvomi silnými mužskými protagonistami) popasovať sa nie len s textom, ale aj situáciou. Na javisku teda neexistujú len dva svety. Každá ďalšia etuda z Lorcovho života prináša ďalší a nový svet, ktorý v mozaike historických udalostí vo vzťahu k silne metaforickému jadru Lorcovej rodinnej drámy prinášal pre mňa prekvapujúce a nečakané významy. Úsporné herecké prostriedky sa striedajú s uveriteľnými emočnými strihmi, a tak mi ako divákovi dávajú nezvyčajnú dávku racia (ktoré vnímam ako vedomú hereckú prácu) s hlbokým emočným ponorom do vnútra postáv, vždy pod kontrolou, zároveň však v otvorenosti, ktorá je až akýmsi duševným pornom (prepáčte za výraz), aký je podprahovo prítomný už v samotnej Lorcovej dráme.“
„Výtvarno-inscenačná koncepcia Mariána Amslera je divadelným zhmotnením sofistikovane pripraveného textu. Celková realizácia, najmä výtvarná koncepcia naznačuje hladké spojenie dvoch svetov (kostýmy Marija Havran, scéna Juraj Kuchárek) – takých blízkych, ale predsa rozdielnych.“
„Po skončení tejto inscenácie som dlho mlčal, chvel sa a nevedel nijakým spôsobom sformulovať, čo sa vlastne stalo. Čo všetko v sebe niesla inscenácia, čo všetko vo mne a v ostatných “vzniklo” prepojením absurdných determinantov situácie a silného zážitku, ktorý sme tak veľmi (podľa mňa všetci) chceli dostať.“
Kocúr v čižmách, Nové divadlo Nitra, réžia: Šimon Spišák
Punkovo-animálno-maňuškovo-komediálny thriller pre divákov od 4 rokov“, ako v anotácii k inscenácii uvádzajú tvorcovia.
„Nové divadlo Nitra nezávislá divadelná skupina vznikla z torza bývalého súboru Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, kedysi Bábkového divadla v Nitre. Jeho kolektív tvorí viacero bábkoherečiek a režisérom je Šimon Spišák, absolvent Katedry alternatívneho a bábkového divadla DAMU v Prahe. Je preto zrejmé, že využívanie viacerých výrazových prostriedkov, predovšetkým výtvarných, a istý druh hereckej štylizácie sú atribúty, ktoré sú charakteristické pre viacero inscenácií Nového divadla.“
„Šimon Spišák však typické prostriedky bábkového divadla, medzi ktoré patrí napríklad bábka ako primárny animant, väčšinou vo svojich inscenáciách nevyužíva. Uprednostňuje činohru, a ak využíva animanty, majú zväčša len ilustratívny charakter a k aktívnej interakcii s hercom/bábkoherecom zvyčajne nedochádza.“
„Iný prístup Šimon Spišák zvolil v inscenácii Kocúr v čižmách, v ktorej kombinoval komediálne herectvo a bábkový sociálno-politický komediálny žáner pre dospelých – bastonádu (t.j. maňuškový komediálny žáner so sociálnym podtextom pre dospelých), postavený na dynamickej hre maňušiek. Výber výrazových prostriedkov zo strany režiséra nebol náhodný, lebo obsahovo priamo korešponduje s jeho interpretáciou známej rozprávky.“
„Herečky Agáta Spišáková a Lucia Korená naplno využili svoj komediálny potenciál. Zvlášť Agáta Spišáková, ktorá nemá problém zo seba urobiť karikatúru, v úlohe Kocúra excelovala. Vynikajúco, až provokatívne, bez „servítky“ komunikovala s publikom a vtipne stvárnila Kocúra ako gaunera. Pomohli jej k tomu aj dobre napísané, trefné dialógy.“
„Režisér s dramaturgičkou a výtvarníkom inscenáciu koncipovali v dvoch plánoch, v prednom živom pláne a v zadnom, bábkovom pláne. Kombinácia týchto dvoch plánov bola vhodne zvolená a posilnila komediálny charakter inscenácie. Z estetického hľadiska výtvarná koncepcia vychádza z jarmočnej zábavy, dnes posunutej do estetiky gýča, korešpondujúc so súčasným vkusom zbohatlíckej vrstvy. Inscenácia je plná dobrých nápadov i trikov, prekvapením je nafukovací obor vo svojich premenách a vtipne vyriešenom závere inscenácie. Režisér Spišák pripravil v najlepšom slova zmysle „akčné“ divadelné prerozprávanie rozprávky, ktorá tým stratila svoj naivný happyendový charakter a zmenila sa na múdru, komediálnu sociálno-kritickú zábavu pre deti a pre dospelých.“
Záverom
„Spoločnosť bude vyššiu kvalitu umeleckej tvorby po tejto kríze potrebovať ako soľ, ako slnko, ktoré človeka zohreje a uzdraví. Viac, než kedykoľvek predtým, budú umenie potrebovať tí najzraniteľnejší, a nikdy nevieme, či sa práve medzi nimi neskrývajú tí najtalentovanejší, ktorí sú predurčení držať skutočné hodnoty pri živote. Treba sa na to pripraviť a udržiavať oheň spolupatričnosti, lebo tlejú posledné uhlíky. A zima bude dlhá.” (úryvok so zamyslenia Martina Langa, pseudonym)
Z reflexií členov komisií zostavil Marek Godovič.
Cena Akadémie 2019/20 Cena Akadémie je organizovaná v spolupráci s Literárnym fondom. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Akadémia divadelných tvorcov, Školská 14, 811 07 Bratislava www.adt-theatre.sk