Ida Hledíková: Nominované inscenácie očami vrcholovej komisie
Vznik Akadémie divadelných tvorcov v roku 2019 priniesol do slovenského kultúrneho kontextu projekt Cenu Akadémie divadelných tvorcov. Ide o tvorivú konfrontáciu, založenú na celoslovenskom odbornom monitorovaní inscenácií činoherných divadiel v sezóne. Projekt, do ktorého divadlá prihlásili svoje inscenácie má za cieľ nielen celoplošné monitorovanie výsledkov, ale aj zapojenie širšej divadelnej, nielen teatrologicko-kritickej obce do projektu, za účelom získania väčšej objektivity a rozmanitosti pohľadov na činohernú divadelnú tvorbu.
Projekt Cena Akadémie divadelných tvorcov do istej miery zapĺňa medzeru a nepriamo nadväzuje na pravidelnú analyticko-kritickú činnosť, ktorú kedysi zabezpečoval Divadelný ústav. O potrebe takejto odbornej činnosti niet pochýb, pretože má zásadné opodstatnenie nielen ako spätná väzba pre tvorcov, ale aj pri písaní divadelných dejín.
Projekt Ceny Akadémie vo svojom prvom ročníku vstúpil do záverečnej fázy. V druhom kole, kam päť odborných regionálnych komisií poslalo vybrané inscenácie, sa o Cenu uchádzalo štrnásť inscenácií. Zloženie poroty druhého kola rešpektovalo profesijné aj generačné zastúpenie. Členmi boli divadelní tvorcovia viacerých divadelných profesií a kritici. Porota v zložení Géza Hizsnyan, Ida Hledíková, Martin Husovský, Juraj Nvota a Peter Pavlac navštívila divadlá v ich domácom prostredí, kde si pozrela nominované inscenácie. Tie naštudovali Divadlo Aréna, Mestské divadlo P.O.H. , Divadlo AntiTeatro, Činohra Slovenského národného divadla, Slovenské komorné divadlo Martin, Divadlo z Pasáže Banská Bystrica, Divadlo Jána Palárika Trnava, Divadlo Andreja Bagara Nitra, Divadlo Pôtoň Bátovce, Činohra Štátneho divadla Košice, Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov a Divadlo Thália Színház Košice. Dve divadlá – Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave a Slovenské komorné divadlo Martin uspeli po prvom kole súťaže tým, že regionálne poroty im nominovali do druhého kola po dve inscenácie.
I v druhom kole Ceny Akadémie mali v súťaži zastúpenie štátom zriadené divadlá, divadlá, ktoré zriaďujú vyššie územné celky a nezávislé divadlá. Akadémia oceňuje, že divadlá pozitívne zareagovali na tento projekt pomerne početnou účasťou. Napriek otvorenej výzve pre všetky divadlá a pomerne vysokému počtu nezávislých divadiel na Slovensku sa súťaže o Cenu Akadémie zúčastnil menší počet nezávislých divadiel. Potešiteľné však je, že do druhého kola postúpili tri nezávislé divadlá (Divadlo AntiTeatro, Divadlo z Pasáže, Divadlo Pôtoň) a ponúkli hodnotné, experimentálne inscenácie, hľadajúc netradičné inscenačné postupy. Divadlo AntiTeatro z Bratislavy vytvorilo pod režijným vedením Antona Korenčiho intelektuálnu, autorskú scénickú verziu na tému známej eseje Eliasa Canettiho Masa a moc. Netradičné dielo, v ktorom zaujme choreografická časť, hudba i herecké výkony, sa vymykajú tradičným činoherným postupom. Divadlo Pôtoň z Bátoviec je príkladom divadla, ktoré uplatňuje komunikáciu s divákom prostredníctvom asociatívneho princípu, je divadlom postdramatickým. Pastierska symfónia, hoci bazálne stavaná na realistickej hre Ivana Stodolu Bačova žena nekladie dôraz na príbeh, ale prostredníctvom obrazu, materiality divadelných prostriedkov, hudby a folklorizujúcich prvkov dáva svojský obraz identity slovenského fenoménu s presahom na minulosť i prítomnosť. Výtvarno-hudobným a hereckým experimentom bol aj projekt Divadla Aréna Biblia s protagonistom Jurajom Kukurom. Nestáva sa často, žeby bol priamo na javisku interpretovaný text Písma. „Kazateľ vyberá z Písma úryvky a tie potom interpretuje pre život súčasníkov. V jeho autorskom výklade ožívajú metafory, myšlienky, súvislosti a zobúdzajú tak v poslucháčoch dramatický príbeh… Performancia Biblie je dokonale a originálne premyslená“. Projekt režíroval Rastislav Ballek, a silný tvorivý tím spoločne s protagonistom spoluvytváral tiež Slovenský komorný orchester. Originálnou bola interakcia slova, hudby a výtvarnej metafory.
Pestrú paletu nezvyčajnej scénickej tvorby svojským spôsobom obohatila inscenácia Divadla z Pasáže Posolstvo z inej planéty podľa rozprávky Hermanna Hesseho v réžii Šimona Spišáka. Predstavenie komunity hercov s mentálnym postihnutím bolo mimoriadnym estetickým zážitkom, autenticky akcentujúcim humánne posolstvo predlohy. To, čo zaznelo z úst hercov: „Sme z inej planéty, a nie je to metafora“ bolo leitmotívom inscenácie vo viacerých významoch. Inscenáciu členovia poroty hodnotili ako výnimočnú i v kontexte samotnej tvorby Divadla z Pasáže.
K experimentujúcim možno priradiť aj tvorcov rusínskeho Divadla Alexandra Duchnoviča, ktoré v réžii Braňa Mazúcha, absolventa a vedúceho Katedry alternatívneho a bábkového divadla na DAMU v Prahe pripravilo výtvarne štylizovanú inscenáciu hry Michala Walczaka Pieskovisko. Témou hry bola odcudzenosť a neschopnosť komunikácie. Režisér inscenáciu koncipoval ako pupetrizovanú hru, ktorá sa zbavuje realistického charakteru, predovšetkým vo svojej vizuálnej podobe. DAD v kontexte svojich existenčných podmienok i spôsobom tvorby v tejto konkrétnej inscenácii pripomína nezávislé divadlo.
Niektoré reflexie tvorcov a členov poroty priniesli úvahy o hodnotiacich kritériách a možnostiach si ich v širokej palete inscenačných prístupov, existenčných podmienok divadiel, charaktere divadelnej prevádzky a tvorby vôbec vytýčiť. Zohráva tu samozrejme úlohu subjektívne videnie, avšak projekt Ceny Akadémie dáva priestor na objavenie istej vzorky, netrúfame si povedať celoplošne objektívnej, ale aspoň hľadajúcej spôsob ako pomenovať súčasný charakter činohernej tvorby. S jemným nadsadením možno povedať, že otázkou dňa bolo to, ako porovnať neporovnateľné, aký kľúč nájsť. I tu zohráva hlavnú rolu individuálny, subjektívny pohľad porotcov, no akýmsi nepísaným spoločným kľúčom a spontánnym kritériom bolo okrem základných divadelných hodnôt hľadanie etického rozmeru v jednotlivých inscenáciách. Vzorka inscenácií druhého kola Ceny Akadémie ukázala, že divadelní tvorcovia kriticky reflektujú súčasnosť a jej javy, ktoré nemilosrdne pomenúvajú. Takzvané ľahšie žánre divadlá do súťaže neponúkli. Zdá sa, že forma divadla dokumentárneho charakteru azda najlepšie vyjadrila potrebu reflektovať spoločenské i individuálne dianie okolo nás, v ktorom často dominujú práve nie etické prístupy a princípy. Tematika násilia a manipulácie sa objavila najmä v inscenáciách dokumentárneho charakteru, no nielen v nich. Najapelatívnejšie vyznela azda v inscenácii Divadla Jána Palárika v Trnave s názvom „Kopanec“, ktorá vznikla na základe autentickej tragickej udalosti, ktorá sa udiala v roku 2002 vo východonemeckej obci Potzlow. Text hry, ktorá okamžite zaujala divadelných i filmových tvorcov v strednej Európe vychádzal z výpovedí rozsiahleho materiálu súdnych spisov. I napriek tomu, že trnavská inscenácia nebola dramaturgickou novinkou, inscenácia hry autorskej dvojice Gesine Schmidt a Andreas Veiel (réžia Viktor Kollár, dramaturgia Lucia Mihálová) zarezonovala aj po rokoch, kedy ju premiérovali na viacerých stredoeurópskych javiskách. Trnavská inscenácia mala vysoké ambície a významne oslovila porotu prvého aj druhého kola. Reaguje na plíživý pravicový extrémizmus v súčasnej Európe v jeho reálnej podobe, a upozornila na to, že sociálna bezvýchodiskovosť vrcholí v brutalite, vraždách a mučení, ktoré sa stávajú „hrou“ často bez - i keď zvrátenej, akejkoľvek ideovo podloženej motivácie. Členovia poroty pozitívne reagovali aj na iný projekt dokumentárneho charakteru, __ktorý pripravilo maďarské národnostné Divadlo Thália Színház v Košiciach pod vedením režiséra Józsefa Czajlika. V inscenácii Teror na podklade hry Ferdinanda von Schiracha nastolilo dilemu rešpektovania zákona v neštandardnej situácii, kedy rešpektovanie môže spôsobiť väčšiu tragédiu než jeho porušenie. Proti sebe tu stálo aj právo jedinca aj právo kolektívne. Inscenácia J. Czajlika bola inscenáciou, v ktorej dominovali výborné herecké výkony, predovšetkým hosťujúcich hercov z Maďarska. Dokumentárna podstata hry, podobne ako trnavská inscenácia vychádzala z rámca súdneho procesu.
Iný prístup k divadlu, ktoré vychádza z dokumentárneho materiálu – životopisu slovenského populárneho speváka Karola Duchoňa, ktorý pôsobil v období reálneho socializmu, realizovalo Slovenské komorné divadlo Martin. Inscenáciu Zem pamätá režíroval Jiří Havelka, ktorý pripravil divácky atraktívnu inscenáciu – kvázi koncert. Na pozadí životného príbehu známeho speváka Havelkova inscenácia vypovedá o charaktere totalitného spoločenského systému a jeho dopade na individuálne osudy. Havelka priniesol atraktívny nápad, kedy herca, predstaviteľa ikonickej postavy speváka (Tomáš Grega), stále populárneho, ako ukazuje enormný divácky záujem, nechal hrať počas celej inscenácie na bežiacom páse ako metaforu jedinca, ktorý úporne beží za svojim cieľom, ale nútenými okolnosťami zostáva stále na jednom mieste. Havelka však akoby dostatočne neakcentoval dopad totalitného systému na vtedajšiu spoločnosť, súčasní diváci v hľadisku nadšene vnímali známe skladby, možno i s istou dávkou nostalgie. Väčšina porotcov sa zhodla s názorom, že „inscenácii Zem pamätá chýba spodný, temný prúd, ktorý by tvoril protiváhu rozžiareným bezkonfliktným textom a hudbe Duchoňových textárov a skladateľov. Text „V Dolinách“, kde sa spieva, že „u nás nemajú ľudia zamknuté vrátka“, v krajine obohnanej ostnatým drôtom znie absurdne“.
SKD Martin so svojím vyspelým hereckým súborom súťažilo v druhom kole aj s divadelne bohatou, výpravnou a výtvarne štylizovanou inscenáciou, adaptáciou hry renesančného autora Pavla Kyrmezera Komedia česká o bohatci a Lazarovi s použitím masiek. Bola vizuálnym zážitkom v ironizujúcom móde, kritizujúcom dnešnú materialisticky orientovanú spoločnosť s celou jej povrchnosťou.
Tému násilia predostrela inscenácia DAB v Nitre Mechanický pomaranč. Inscenácia má silný divadelný náboj v komplexnej, predovšetkým však hereckej a výtvarnej štylizácii. Prostredníctvom pôsobivého scénického zobrazenia osudu hlavného hrdinu Alexa a ďalších postáv hry sa tvorcom podarilo nastaviť zrkadlo súčasnej doby a akomsi extrakte s apelom na dominanciu zla v spoločnosti, ktorá má obrátené i zvrátené hodnoty. V inscenácii vynikol herecký výkon Barbory Andrašičovej v postave Alexa, avšak zaujali aj ďalšie herecké výkony hercov DAB.
Košická inscenácia Adamove jablká vznikla ako divadelná adaptácia filmu A. T. Jensena. Hru režíroval autor adaptácie Ján Luterán a realizoval ju v spolupráci s dramaturgičkou inscenácie Miriam Kičiňovou. „Divadelná hra neustále balansuje na hranici reality a absurdnej iracionálnosti a práve zásluhou jedinečného scenára otvára inscenačné možnosti zobrazenia boja dobrom a zlom…“ . „Oceňujem magickosť niektorých situácií a absurdný humor, ktorý sa rodil z vážnosti a pravdivosti situácie.“ Členovia poroty ocenili výkony dvoch hlavných predstaviteľov Martina Nahálku v úlohe farára a Michala Soltésza v úlohe neonacistu Adama. Funkčným prvkom inscenácie bola scéna Juraja Poliaka. „Inscenácia prináša, i keď bolestnú, ale predsa len nádej, a to je cenné“.
Bratislavskú vzorku inscenačného divadla tvorili tri inscenácie: Čechovov Ujo Váňa z dielne Mestského divadla P.O.H. v réžii Mariána Pecka, ktoré podľa vyjadrení členov poroty stojí kvalitou trochu pomimo ostatných súťažných inscenácií, a dve inscenácie Činohry Slovenského národného divadla Projekt 1918 v réžii Michala Vajdičku a inscenácia Ruské denníky v réžii Romana Poláka. Projekt 1918 bol venovaný storočnici vzniku Československej republiky. Inscenácia je reflexiou na spoločnosť v spoločensko-politickej kríze v období rozpadu Rakúsko-Uhorska, s alúziami na dnešný stav spoločnosti. Odohráva sa v priestore akéhosi bazéna, symbolizujúceho močiar a bahno, v ktorom spoločnosť tápe.
Roman Polák a dramaturg Daniel Majling vytvorili inscenáciu Ruské denníky (podľa knižnej predlohy švajčiarskej autorky ruského pôvodu A. Rachmanovovej). Vznikla inscenácia so silným etickým posolstvom. Tvorcovia „..aj tentokrát vytvorili skutočne dramatický text, ktorý Polák inscenoval bez vonkajškových efektov. V inscenácii sa režisér opiera o výborné herecké výkony, o kontrast realistického herectva a štylizovanej, dynamickej scénografie.“
Výberové druhé kolo prvého ročníka Ceny Akadémie divadelných tvorcov prinieslo množstvo zaujímavých inšpirácií a impulzov. Inscenácie, perfomancie a experimenty vytvorili plodnú divadelnú sezónu, a to je optimistické a povzbudzujúce. Vznikli zo slobody tvorby, ktorú, ako upozorňujú mnohé inscenácie, si treba chrániť.
Spracovala Ida Hledíková
12. 12. 2019
Vrcholová porota odporučila udeliť Cenu Akadémie za divadelnú inscenáciu sezóny dielu Ruské denníky z Činohry SND v réžii Romana Poláka.
\
\
\