z cyklu zamyslení - Juraj Hrčka: Dopady pandémie Covid 19 na divadelnú obec a umelecké odvetvie všeobecne
(z cyklu zamyslení členov komisií Ceny Akadémie 2019/20)
Osobne si myslím, že dopady výpadku kultúry a obmedzenia sú pre našu kultúru likvidačné a bude trvať rok a viac, kým sa pomaly začnú zotavovať nielen umelci ale aj diváci.
Mrzí ma ako sa momentálna situácia dotkla aj samotnej akadémie. Ale je to krízová situácia, treba nájsť krízové riešenie. Tento rok vyhrali všetky divadlá ktoré sa prihlásili. Pretože kultúra v akejkoľvek forme je potrebná.
Momentálne vnímam túto situáciu ako veľkú možnosť na zmenu. Divadlo a umenie toto obdobie prežije (ak teda prežije) a bude ešte silnejšie. Treba však zmeniť “atómové návyky” spoločnosti aj divadelníkov (umelcov) aspoň o jedno percento a sme tam. Spoločnosť by mala pochopiť, že kultúru potrebuje a pomohlo by u každého občana v mestách, sa vybrať do divadla, galérie aspoň raz mesačne. Knihu kúpiť aspoň raz a dva mesiace. Deti v škole povinne divadlo dvakrát mesačne. Poukaz do galérii a divadla v rámci zamestnaneckých benefitov. Vymyslieť model aj pre menšie obce s kultúrnym domom, ako aspoň raz mesačne z peňazí VÚC zahrať predstavenie. Pre tvorcov –umelcov, premyslieť grant na ročné výdavky, ak umelec vytvoril v danom roku dielo, premiéru alebo na diele, premiére spolupracoval v technickej alebo umeleckej zložke a dielo dosiahlo návštevnosť minimálne XX divákov alebo reprízovanosť viac ako 10, dostať celoročnú štipendiálnu podporu z ministerstva (myslím, že francúzsky model). Takisto si myslím, že je čas ponúknuť ľudom hygienické štandardy aj po pandémii, ale % zhruba o 15 percent zvýšiť ceny vstupného, VIP, občerstvenia a iných služieb pre bežného diváka a zvýhodniť školstvo (žiakov), aby videli ,že dostávajú hodnotu (najmä duchovnú samozrejme). :) Ďalej viac spolupracovať medzi sebou, špeciálne mám na mysli spoluprácu kamenných divadiel s nezávislými, taktiež väčšia spolupráca s médiami vo vlastných tematických formátoch. Cítim potrebu vytvorenia hereckých, režijných a producentských odborov a zabojovať o reprízne (tantiémy) na politickej zákonnej úrovni. Je tu teraz šanca prepojiť a prehĺbiť spoluprácu s Konzervatóriom a VŠMU a divadlami: ako prirodzená cesta zo školy do praxe-zamestnania a to aj do nezávislých produkcii a divadiel.
Vidím tu aj veľký priestor na prípravu umelecko-výrobných zložiek na pripravované inscenácie, vzhľadom na “more času”.
Naozaj výnimočné autorské hry, alebo zaujímavé divadelné hry od zahraničných autorov vznikajú sporadicky, u slovenských autorov je ich ako šafranu. S trochou podpory na vývin od inštitúcii (najmä MK, ale aj FPU, Litfond, a min. školstva), vidím veľký potenciál pre vznik špičkových dramatických diel, možno aj satirických komédie, na existenčné témy, na témy zmyslu života, na nebezpečie dezinformácii a hoaxov. Tu by sa dala využiť aj priama pomoc veľkých firiem ako 2% z daní na konkrétne divadlá a umelecké školy, či jednotlivé projekty, ako podporu firiem, ktoré sa výnosmi navýšili cez pandémiu, napr. operátori a potravinové či farmaceutické reťazce – kultúre.
O zahraničnej tvorbe som presvedčený, že ak umenie, výtvarno a najmä divadlo prežije druhú vlnu, bude zásobené umenie mimoriadne kvalitným materiálom na spracovanie. Umelci stratili pôdu pod nohami, miestami aj honor, ale získali čas a tému. Nechajme sa teda prekvapiť a verme že pandémia a obmedzenia budú po Vianociach 2020 už len umeleckou témou.