Príhovor prezidentky Akadémie Viki Janouškovej na odovzdaní Ceny
V Bratislave, Modrý salón, 13. 12. 2019.
Vážení divadelníci a divadelníčky, milí hostia a hosťky, poslucháči a poslucháčky Rádia Devín,
dovoľte aj mne privítať Vás na tomto večere, keď diskusie, ktoré sme doteraz viedli v odbornej komunite vstupujú i do verejného kultúrneho diskurzu.
Do môjho príhovoru by som mala vtesnať dosť veľa vecí – takže, ak dovolíte, budem čítať.
Na úvod mi dovoľte predstaviť objekt Ceny Akadémie a jej filozofiu:
Hustota divadelníkov v publiku je dnes nezvyčajná, a preto nemusím zdôrazňovať, že fyzická tvorba nás divadelníkov zaniká v čase. - Zostáva len ako odtlačok na duši našich divákov a nás tvorcov…
No nie všetko sa rozpustí v duši, či čase – zostávajú torzá, artefakty, scény, rekvizity… ale bez herca a javiska strácajú svoj pôvodný význam.
Preto, keď sme rozmýšľali o objekte Ceny, premýšľali sme, ako ich oživiť a dať im možno iný význam, v rámci filozofie zmnoženia významov, či odpustite termín recyklácie, prišli sme k tomu, že podoba Ceny bude vznikať po každé nová a pripraví ju minuloročný víťaz. Z tohto pohľadu sme riešili, čo s 1. ročníkom a padol mi zrak na drôtený gramofónik od scénografa Aleša Votavu, ktorý mi ho daroval na pamiatku jednej našej spoločnej premiéry. A ja som sa rozhodla povýšiť túto súkromnú pamiatku na Aleša na spomienku aj na tento historicky prvý večer odovzdávania Ceny Akadémie.
No táto spomienka potrebovala ešte ruku výtvarníka, aby sa stala Cenou. A toho sa ujal mladý scénograf Jakub Branický z Divadla TICHO a spol., môjho predchádzajúceho pôsobiska. Ďakujem, Jakub. Jakub použil k vytvoreniu Ceny klapky reflektora a spolu s pamiatkou na Aleša Votavu vytvoril tohtoročnú Cenu Akadémie, i pôdorys Cien budúcich.
Tohtoročný víťaz pripraví svojim nástupcom rekvizitu, predmet, adjustovaný na klapkách reflektoru a verím, že ním prekvapí tvorcov ocenených na budúci rok… –
Toľko k objektu Ceny Akadémie, ktorá dnes čaká na svojho majiteľa.
Dovoľte ešte predstaviť autora Zvučky Ceny, je ním hudobník a skladateľ Martin Husovský (okrem iného tohtoročný držiteľ Dosky za scénickú hudbu). Ďakujem, Martin.
Ako druhý bod mi dovoľte povedať pár slov k Akadémii.
Naše motto, s ktorým Akadémia začínala v septembri 2018 som si dovolila formulovať takto: Často krát sa stretávame, no málo vieme o svojich názoroch. Dnes po roku a pol by motto možno znelo inak, možno v duchu: Vedenie efektívneho dialógu je riadna drina. priatelia. -
Dialógu totiž musí predchádzať čas na uchopenie problémov, čas na vyhodnocovanie ich prieniku a uzlových bodov, z ktorých sa problémy mohli začať riešiť a až potom čas a priestor na prezentovanie uzlových bodov a názorov na spôsob riešenia.
A dovoľte mi konštatovať, že my všetci, nielen divadelníci, sme počas posledných 30 rokov čas na individuálnu prípravu na diskusiu dôsledne zo svojich kalendárov a životov vymazávali a dnes sa čudujeme, že pri našich povinnostiach túto bohumilú a potrebnú činnosť nevieme do svojich kalendárov a životov vtesnať späť…
Moja prosba k nám všetkým znie: doprajme si, prosím, čas na individuálnu prípravu, pozrime do svojich kalendárov aj cez prizmu času na identifikovanie problémov či času a energie na prípravu na diskusiu a až následne hľadajme čas a priestor na chvíle prezentovania názorov, napríklad chvíle, ako je aj tá dnešná.
A do tretice tém môjho príhovoru:
Akadémia divadelných tvorcov je v podstate na začiatku svoje práce. No už dnes môžem konštatovať to, čo sa nám darí: priniesť nádej hlavne pre mladších kolegov, že diskutovať sa dá, má a že budeme potrebovať aj ich hlasy v hľadaní riešení, ktoré nám strpčujú našu milovanú prácu a tvorbu… A nádej, to nie je málo.
A tak mi dovoľte ako Prezidentke predstaviť tých, s ktorými som celý rok a pol viedla túto našu komunitu, teda Prezídium Akadémie divadelných tvorcov:
viceprezident zodpovedný za Cenu Akadémie - teatrológ a dramaturg Marek Godovič, viceprezidentka pre reflexiu - teatrologička Elena Knopová
, členovia prezídia: teatrológ prof. Vladimír Štefko, režisér Roman Polák, režisérka Tatiana Masníková, režisérka Monika Kováčová a herec Ľubomír Bukový.
Ďakujem, priatelia, Vám i všetkým ostatným členom Akadémie, že ste boli ochotní vystúpiť zo zóny komfortu a vstupovať do diskusie. Verím, že po dnešnom večere nás bude ešte pribúdať…
No a na záver: V duchu hľadania otázok a odpovedí v prípravnom čase, sme budovali i dnešný dialóg tvorcov – dostali od nás okruh otázok, ktorý vznikol ako vyhodnotenie tém prinesených ich 14 nominovanými inscenáciami. S tými, čo odpovedali, som ešte pokračovala v dialógu… Rozhovory si môžete užiť na našej webovej stránke. Základnými témami boli: hodnotový rebríček tvorcu a jeho obraz v jeho diele. Druhý okruh tém: fenomén, ktorý k nám zavítal až po revolúcii – rozrôznenie produkčných modelov divadla – paleta od komunitných, cez nezávislé až ku zriaďovaným divadlám. – Nedávno som zachytila v českých novinách úvahu konštatujúcu, že vznik nezávislého divadla prekreslil mapu českého divadla. Ako je to u nás ešte nevieme, ale verím, že sa dočkáme aj úvah na túto tému.
Dialóg s jednotlivými tvorcami som si užívala, a aj preto sa dnes teším na jeho „živú“ verziu, ktorú sa podujala moderovať jedna z nominovaných tvorkýň, lektorka dramaturgie SND Miriam Kičiňová. Dovoľte mi povedať, že pre mňa je všetkých 14 nominovaných inscenácií víťazom a pozrieť si ich jedným dúškom, bol veľavravný zážitok….
No a pri ich rôznorodosti nebolo ľahké, to Vám po diskusii tvorcov určite načrtnú členovia vrcholovej komisie, vybrať víťaza. Napriek tomu, že Akadémia odporučila vychádzať z kritérií ako sú autenticita a étos diela… Ale to nechám na kolegov z komisie.
Ďakujem Vám za pozornosť a už nechcem ukrajovať kolegom a protagonistom dnešného večera ČAS z ich dialógu a odovzdávam slovo moderátorovi večera Tomášovi Stopovi, aby predstavil tvorcov. Prajem Vám aj im podnetný večer.