Pripomenutie minuloročnej Ceny Akadémie in memoriam prof. Zuzane Bakošovej Hlavenkovej.
Prehliadka sa pomaly začína preklápať do svojej druhej polovice... aj keď nás čaká ešte 6 predstavení a 2. 5. slávnostný večer vyhlásenia víťaza Ceny 2020/21... Dovoľte v tomto polčase pripomenúť minuloročnú Cenu Akadémie in memoriam, ktorú Akadémia udelila zosnulej prof. Zuzane Bakošovej Hlavenkovej. Pripomenieme si ju krehkým, no odborne jednoznačným oslovením jej súputničky prof. Boženy Čahojovej. Ďakujeme za tie slová, Boženka...!
Zuzana Hlavenková-Bakošová
patrí ku generácii divadelníkov, ktorí úporne hľadali odpoveď na otázku, čo je skutočnosť a čo jej fikcia, individuálne vnímanie. Patrila medzi tých, ktorí svojím životom dávali odpoveď na túto otázku – žiť v jednote so sebou aj so svetom. Strávili sme spolu mnohé hodiny debát o umení a umelcoch, ktorí profilovali modernu a postmodernu, lebo tie boli predovšetkým o vnútornom svete človeka, abstraktnom, neuchopiteľnom a pritom takom lákavom pre kladenie otázok a hľadanie odpovedí. Nebolo to len tápanie v dojmoch a pojmoch. Bohaté poznatky z oblasti teórie divadla aj praktické skúsenosti jej otvárali cesty k pomenovávaniu tvorivých úsilí tých, ktorí vystupovali na vrcholky umenia vytyčovaného talentom, múdrosťou, emocionalitou i racionalitou. Profesorka Zuzana Hlavenková-Bakošová bola divadelnou vedkyňou, spisovateľkou, pedagogičkou, ale aj vzácnou priateľkou, kolegyňou. Každá z týchto oblastí si zaslúži detailnejší pohľad, nie iba útržky názorov, slov, pohľadov. To pani profesorke dlžíme. A ako inak, rada by som s ňou hľadala odpoveď na otázku, ktorú si musíme v tomto čase položiť. Obom nám bol blízko Moskovský lingvistický krúžok. Koľko utrpenia, prenasledovania, strádania museli za stalinizmu podstúpiť jeho členovia za svoje vnímanie umenia, vedy, vzťah umelec – spoločnosť – politika. Ostáva aj súčasným ruským umelcom skladať zádušné omše ako Šostakovičovi? Alebo je blízko Stravinského Svätenie jari? Tuším tvoju odpoveď, Zuzka. A zase sme zajedno, ako sa patrí na tých, ktorých spojilo štúdium na Vysokej škole múzických umení v čase politického odmäku pod krídlami takých pedagógov, ako bol Peter Karvaš, Ján Boor a ďalší. To sú spojivá, ktoré nemôže pretrhnúť čas ani nástrahy doby, ba ani tie vzdialenosti dvoch svetov, ktoré nás pomyselne delia.
Vďaka ti za všetko, Zuzka.
Božena Čahojová